IP, IT & Life Sciences

Slovakia: Beware of Non-Compliance with Food Law

Food law in Slovakia is generally harmonised with the European legislation. But there are still local specifics worthy of attention due to more frequent inspection activities of regulators.

What is special about Slovak food law

Over­all, the main source of inspi­ra­tion for Slo­vak food law is EU leg­is­la­tion and its rules are there­fore sim­i­lar to those in oth­er EU mem­ber states.

Yet there are cer­tain local specifics that can­not be over­looked. In the last two years, var­i­ous changes have been intro­duced into Slo­vak law dis­tin­guish­ing it from oth­er mem­ber states. The argued aim was to pro­tect con­sumers, to pro­mote Slo­vak food­stuffs in the retail chains and to bal­ance dis­tri­b­u­tion rela­tions. Such changes include the fol­low­ing:

  • A reg­u­la­tion on the labelling of food­stuffs claim­ing Slo­vak ori­gin, which is, accord­ing to state offi­cials, unique and the first of its kind in the EU. For exam­ple, food­stuffs can be labelled with the mar­ket­ing tool “Made in Slo­va­kia” only if all pro­duc­tion phas­es took place in Slo­va­kia. In addi­tion, food­stuffs made in Slo­va­kia may be con­sid­ered “Slo­vak food­stuffs” if at least 75% of the ingre­di­ents used in its pro­duc­tion come from Slo­va­kia.
  • An oblig­a­tion of retail under­tak­ings with turnover from retail sale of food­stuffs of at least EUR 10 mln in the last cal­en­dar year to report bian­nu­al­ly to the author­i­ty the share of its turnover formed by the sale of Slo­vak food­stuffs. The under­tak­ing must also pub­lish the data on its web­site and in its stores.
  • The Act on unfair terms in com­mer­cial rela­tions, the sub­ject mat­ter of which is food­stuffs. The idea behind this is claimed to be to help sup­pli­ers resist the pres­sure of retail chains with a stronger bar­gain­ing posi­tion in con­trac­tu­al rela­tions. The act enu­mer­ates not only pro­vi­sions that may not be omit­ted in such agree­ments, but also pro­hib­it­ed claus­es, includ­ing: (i) mak­ing the sale of supplier’s food­stuffs con­di­tion­al on the pro­duc­tion of food­stuffs under the reseller’s own trade­mark (except if the reseller helps devel­op the food­stuffs); (ii) an oblig­a­tion of the sup­pli­er to reim­burse prof­it or mar­gin of the retail chain oper­a­tor that is low­er than expect­ed; and (iii) pro­mo­tion­al activ­i­ties of the retail chain oper­a­tor with­out ade­quate con­sid­er­a­tion in favour of the sup­pli­er.

Tightening supervision

Recent amend­ments have also affect­ed sanc­tion mech­a­nisms. The amounts of allow­able fines have been dou­bled; a new inspec­tion body (the “food cobra squad”) has been estab­lished; and new com­pe­tences of the super­vi­so­ry author­i­ties have been added.

But the Slo­vak leg­is­la­tor is not the only busy bee. The enforce­ment author­i­ty, under the aus­pices of the Min­istry of Land and Rur­al Devel­op­ment of the Slo­vak Repub­lic, is moti­vat­ed by the desire to pro­tect cus­tomers against alleged cheat­ing by pro­duc­ers of food­stuffs pro­vid­ing low qual­i­ty goods in return for huge prof­it and big retail chains squeez­ing every euro­cent from its sup­pli­ers. There is thus a trend of increased super­vi­sion over the food mar­ket in Slo­va­kia

In prac­tice, the num­ber of inspec­tions has risen over 2014, exceed­ing 35,700 by the end of August. So far, the high­est fine reached EUR 50,000. The sanc­tioned non-com­pli­ance includ­ed goods miss­ing labelling in the state lan­guage and date of con­sump­tion, miss­ing lab­o­ra­to­ry tests of drink­ing water, lab­o­ra­to­ry iden­ti­fi­ca­tion of an ingre­di­ent not men­tioned in the ingre­di­ents’ list and stor­age of incom­pat­i­ble goods.

Busi­ness­es oper­at­ing on the Slo­vak food mar­ket should be ready for more inspec­tions. Cer­tain state offi­cials have expressed their inten­tion to take a clos­er look at food­stuffs through­out the whole chain, from pro­duc­tion to pro­cess­ing, trans­port, stor­age, re-pack­ag­ing, dis­tri­b­u­tion and through the sale. It seems that even inspec­tions of qual­i­ty and of ingre­di­ents’ list of food­stuffs will become rou­tine.

Conclusion

Although Slo­vak food law fol­lows Euro­pean leg­is­la­tion to a great extent, some local pecu­liar­i­ties must be con­sid­ered when con­duct­ing busi­ness there. Espe­cial­ly the enthu­si­asm of super­vi­sion author­i­ties for inspec­tions and the increased rates of fines can­not be over­looked. So any com­pa­ny oper­at­ing or plan­ning to oper­ate on the Slo­vak food mar­ket should take care to com­ply with Slo­vak food law – and be ready to open their door to inspec­tors at any time.

Companies operating on the Slovak food market should be ready to open their door to food law inspectors at any time.

Slovensko: Pozor na nesúlad s normami potravinového práva

Potravinové právo na Slovensku je vo všeobecnosti harmonizované európskou legislatívou. Stále však existujú miestne špecifiká hodné pozornosti vzhľadom na rastúci počet inšpekčných aktivít zo strany kontrolných orgánov.

Čo je osobitné v slovenskom potravinovom práve

Hlavným zdro­jom inšpirá­cie pre sloven­ské potravi­nové prá­vo je vo všeobec­nos­ti európ­s­ka leg­is­latí­va, a pre­to sú jeho pravidlá podob­né pravidlám v ostat­ných člen­ských štá­toch EÚ.

Napriek tomu exis­tu­jú určité miestne špeci­fiká, ktoré nemožno prehli­ad­nuť. V posled­ných dvoch rokoch boli do sloven­ského prá­va zave­dené rôzne zme­ny odlišu­júce ho od ostat­ných člen­ských štá­tov. Ofi­ciál­nym cieľom bolo ochrániť spotrebiteľov, pod­poriť sloven­ské potraviny v obchod­ných reťaz­coch a uviesť dis­tribučné vzťahy do rovnováhy. Medzi tieto zme­ny patrí:

  • Leg­is­latí­va o označo­vaní potravín prehla­su­jú­ci­ch sloven­ský pôvod, ktorá je podľa štát­nych pred­staviteľov jedinečná a prvá svo­jho druhu v EÚ. Naprík­lad potraviny môžu byť označené mar­ketingovým nástro­jom „Vyrobené na Sloven­sku“, len ak všetky fázy výro­by pre­behli na Sloven­sku. Okrem toho, potraviny vyrobené na Sloven­sku môžu byť považo­vané za „Sloven­ské potraviny“, len ak najmenej 75 % surovín a prísad z celkového množst­va použitých na ich výrobu pochádza zo Sloven­s­ka.
  • Povin­nosť preda­j­cov s obratom z mal­oob­chod­ného preda­ja potravín vo výške najmenej 10 mil. EUR v posled­nom kalendárnom roku podá­vať pol­ročne správy prís­lušné­mu orgánu o podiele svo­jich obra­tov z preda­ja sloven­ských potravín. Pod­nik musí zvere­jňo­vať tieto úda­je na svo­jej inter­ne­tovej stránke a vo svo­jich preda­j­ni­ach.
  • Zákon o neprimer­aných pod­mienkach v obchod­ných vzťa­hoch, ktorých pred­me­tom sú potraviny. Ideou zákona je úda­jne napomôcť dodá­vateľom odolá­vať tlaku mal­oob­chod­ných reťaz­cov so sil­ne­jšou vyjed­ná­va­cou pozí­ciou v zmlu­vných vzťa­hoch. Zákon uvádza nie­len ustanove­nia, ktoré nemôžu byť v tých­to dohodách opomenuté, ale tak­tiež aj zakázané ustanove­nia, vrá­tane nasle­du­jú­ci­ch: (i) ustanove­nie, ktoré predaj potravín pod­mieňu­je výrobou potravín pod vlast­nou obchod­nou značk­ou preda­jcu (s výn­imk­ou prí­padov, ak preda­j­ca napomáha pri vývo­ji potraviny); (ii) povin­nosť dodá­vateľa nahradiť zisk ale­bo maržu pre­vádzko­vateľa mal­oob­chod­ného reťaz­ca, ak sú nižšie, než sa očaká­va­lo; a (iii) propa­gačná čin­nosť pre­vádzko­vateľa mal­oob­chod­ného reťaz­ca bez rov­nakej pro­ti­hod­no­ty v prospech dodá­vateľa.

Sprísnenie dohľadu

Nedávne zme­ny ovplyvnili tak­tiež aj sankčný mech­a­niz­mus. Výšky pokút, ktoré možno uložiť, boli zdvo­jná­sobené, bol zri­adený nový kon­trol­ný orgán (takz­vaná „potravi­nová kobra”) a orgánom dohľadu boli pri­dané nové kom­pe­ten­cie.

Sloven­ský zákon­odar­ca však nie je jedi­nou usilov­nou včeličk­ou. Orgán zod­poved­ný za výkon dohľadu pod zášti­tou Min­is­ter­st­va pôdo­hospodárst­va a rozvo­ja vidieka Slovenskej repub­liky je motivo­vaný ochra­nou zákazní­ka pred úda­jný­mi pod­vod­mi zo strany výrob­cov potravín posky­tu­jú­ci­ch nízku kval­i­tu tovarov na oplátku za obrovský zisk a pred veľký­mi obchod­ný­mi reťaz­ca­mi ťaha­júci­mi každý euro cent zo svo­jich dodá­vateľov. Na Sloven­sku je teda celkový trend zvýšeného dohľadu nad trhom s potrav­ina­mi.

V praxi vzrás­tol počet inšpekcií počas roku 2014, keď pre­si­a­hol 35 700 inšpekcií do kon­ca augus­ta. Zati­aľ najvyššia uložená poku­ta dosi­ahla hod­no­tu 50 000 EUR. Sankciono­vaný nesúlad s leg­is­latívou zahŕňal prí­pady tovarov bez označe­nia v štát­nom jazyku a bez uve­de­nia dátu­mu spotre­by, chýba­júce lab­o­ratórne testy pit­nej vody, lab­o­ratórne zis­te­nie látky, ktorá nebo­la uve­dená v zoz­name zlože­nia ako aj skladovanie nezlučiteľných tovarov.

Pod­niky pôso­bi­ace na sloven­skom trhu potravín by mali byť pripravené na viac inšpekcií. Niek­torí štát­ni pred­stavitelia vyjadrili svoj úmy­sel bližšie sa zam­er­ať na potraviny v celom reťaz­ci od výro­by, cez spra­co­v­anie, prepravu, skladovanie, pre­baľo­vanie, dis­tribú­ciu až po predaj. Zdá sa, že aj kon­troly kval­i­ty a zoz­na­mu zlože­nia potravín sa stanú ruti­nou.

Záver

Hoci sloven­ské potravi­nové prá­vo do značnej miery sle­du­je európ­sku leg­is­latívu, niek­toré lokálne špeci­fiká musia byť brané do úvahy pri pod­nikaní v tej­to oblasti. Najmä nemožno opomenúť entuzi­az­mus orgánov dohľadu usku­točňo­vať kon­troly a zvýšené sadz­by pokút. Pre­to by sa každá spoločnosť, ktorá pôsobí ale­bo plánu­je pôso­biť na sloven­skom potravi­novom trhu, mala postarať o to, aby kon­ala v súlade so sloven­ským potravi­novým právom a mala by byť pripravená kedykoľvek otvoriť svo­je dvere kon­trolórom.

Spoločnosti pôsobiace na slovenskom potravinovom trhu by mali byť pripravené kedykoľvek otvoriť svoje dvere kontrolórom.