IP, IT & Life Sciences

Slovakia: Beware of Non-Compliance with Food Law

Food law in Slovakia is generally harmonised with the European legislation. But there are still local specifics worthy of attention due to more frequent inspection activities of regulators.

What is special about Slovak food law

Overall, the main source of inspiration for Slovak food law is EU legislation and its rules are therefore similar to those in other EU member states.

Yet there are certain local specifics that cannot be overlooked. In the last two years, various changes have been introduced into Slovak law distinguishing it from other member states. The argued aim was to protect consumers, to promote Slovak foodstuffs in the retail chains and to balance distribution relations. Such changes include the following:

  • A regulation on the labelling of foodstuffs claiming Slovak origin, which is, according to state officials, unique and the first of its kind in the EU. For example, foodstuffs can be labelled with the marketing tool “Made in Slovakia” only if all production phases took place in Slovakia. In addition, foodstuffs made in Slovakia may be considered “Slovak foodstuffs” if at least 75% of the ingredients used in its production come from Slovakia.
  • An obligation of retail undertakings with turnover from retail sale of foodstuffs of at least EUR 10 mln in the last calendar year to report biannually to the authority the share of its turnover formed by the sale of Slovak foodstuffs. The undertaking must also publish the data on its website and in its stores.
  • The Act on unfair terms in commercial relations, the subject matter of which is foodstuffs. The idea behind this is claimed to be to help suppliers resist the pressure of retail chains with a stronger bargaining position in contractual relations. The act enumerates not only provisions that may not be omitted in such agreements, but also prohibited clauses, including: (i) making the sale of supplier’s foodstuffs conditional on the production of foodstuffs under the reseller’s own trademark (except if the reseller helps develop the foodstuffs); (ii) an obligation of the supplier to reimburse profit or margin of the retail chain operator that is lower than expected; and (iii) promotional activities of the retail chain operator without adequate consideration in favour of the supplier.

Tightening supervision

Recent amendments have also affected sanction mechanisms. The amounts of allowable fines have been doubled; a new inspection body (the “food cobra squad”) has been established; and new competences of the supervisory authorities have been added.

But the Slovak legislator is not the only busy bee. The enforcement authority, under the auspices of the Ministry of Land and Rural Development of the Slovak Republic, is motivated by the desire to protect customers against alleged cheating by producers of foodstuffs providing low quality goods in return for huge profit and big retail chains squeezing every eurocent from its suppliers. There is thus a trend of increased supervision over the food market in Slovakia

In practice, the number of inspections has risen over 2014, exceeding 35,700 by the end of August. So far, the highest fine reached EUR 50,000. The sanctioned non-compliance included goods missing labelling in the state language and date of consumption, missing laboratory tests of drinking water, laboratory identification of an ingredient not mentioned in the ingredients’ list and storage of incompatible goods.

Businesses operating on the Slovak food market should be ready for more inspections. Certain state officials have expressed their intention to take a closer look at foodstuffs throughout the whole chain, from production to processing, transport, storage, re-packaging, distribution and through the sale. It seems that even inspections of quality and of ingredients’ list of foodstuffs will become routine.

Conclusion

Although Slovak food law follows European legislation to a great extent, some local peculiarities must be considered when conducting business there. Especially the enthusiasm of supervision authorities for inspections and the increased rates of fines cannot be overlooked. So any company operating or planning to operate on the Slovak food market should take care to comply with Slovak food law – and be ready to open their door to inspectors at any time.

Companies operating on the Slovak food market should be ready to open their door to food law inspectors at any time.

Slovensko: Pozor na nesúlad s normami potravinového práva

Potravinové právo na Slovensku je vo všeobecnosti harmonizované európskou legislatívou. Stále však existujú miestne špecifiká hodné pozornosti vzhľadom na rastúci počet inšpekčných aktivít zo strany kontrolných orgánov.

Čo je osobitné v slovenskom potravinovom práve

Hlavným zdrojom inšpirácie pre slovenské potravinové právo je vo všeobecnosti európska legislatíva, a preto sú jeho pravidlá podobné pravidlám v ostatných členských štátoch EÚ.

Napriek tomu existujú určité miestne špecifiká, ktoré nemožno prehliadnuť. V posledných dvoch rokoch boli do slovenského práva zavedené rôzne zmeny odlišujúce ho od ostatných členských štátov. Oficiálnym cieľom bolo ochrániť spotrebiteľov, podporiť slovenské potraviny v obchodných reťazcoch a uviesť distribučné vzťahy do rovnováhy. Medzi tieto zmeny patrí:

  • Legislatíva o označovaní potravín prehlasujúcich slovenský pôvod, ktorá je podľa štátnych predstaviteľov jedinečná a prvá svojho druhu v EÚ. Napríklad potraviny môžu byť označené marketingovým nástrojom „Vyrobené na Slovensku“, len ak všetky fázy výroby prebehli na Slovensku. Okrem toho, potraviny vyrobené na Slovensku môžu byť považované za „Slovenské potraviny“, len ak najmenej 75 % surovín a prísad z celkového množstva použitých na ich výrobu pochádza zo Slovenska.
  • Povinnosť predajcov s obratom z maloobchodného predaja potravín vo výške najmenej 10 mil. EUR v poslednom kalendárnom roku podávať polročne správy príslušnému orgánu o podiele svojich obratov z predaja slovenských potravín. Podnik musí zverejňovať tieto údaje na svojej internetovej stránke a vo svojich predajniach.
  • Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Ideou zákona je údajne napomôcť dodávateľom odolávať tlaku maloobchodných reťazcov so silnejšou vyjednávacou pozíciou v zmluvných vzťahoch. Zákon uvádza nielen ustanovenia, ktoré nemôžu byť v týchto dohodách opomenuté, ale taktiež aj zakázané ustanovenia, vrátane nasledujúcich: (i) ustanovenie, ktoré predaj potravín podmieňuje výrobou potravín pod vlastnou obchodnou značkou predajcu (s výnimkou prípadov, ak predajca napomáha pri vývoji potraviny); (ii) povinnosť dodávateľa nahradiť zisk alebo maržu prevádzkovateľa maloobchodného reťazca, ak sú nižšie, než sa očakávalo; a (iii) propagačná činnosť prevádzkovateľa maloobchodného reťazca bez rovnakej protihodnoty v prospech dodávateľa.

Sprísnenie dohľadu

Nedávne zmeny ovplyvnili taktiež aj sankčný mechanizmus. Výšky pokút, ktoré možno uložiť, boli zdvojnásobené, bol zriadený nový kontrolný orgán (takzvaná „potravinová kobra”) a orgánom dohľadu boli pridané nové kompetencie.

Slovenský zákonodarca však nie je jedinou usilovnou včeličkou. Orgán zodpovedný za výkon dohľadu pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je motivovaný ochranou zákazníka pred údajnými podvodmi zo strany výrobcov potravín poskytujúcich nízku kvalitu tovarov na oplátku za obrovský zisk a pred veľkými obchodnými reťazcami ťahajúcimi každý euro cent zo svojich dodávateľov. Na Slovensku je teda celkový trend zvýšeného dohľadu nad trhom s potravinami.

V praxi vzrástol počet inšpekcií počas roku 2014, keď presiahol 35 700 inšpekcií do konca augusta. Zatiaľ najvyššia uložená pokuta dosiahla hodnotu 50 000 EUR. Sankcionovaný nesúlad s legislatívou zahŕňal prípady tovarov bez označenia v štátnom jazyku a bez uvedenia dátumu spotreby, chýbajúce laboratórne testy pitnej vody, laboratórne zistenie látky, ktorá nebola uvedená v zozname zloženia ako aj skladovanie nezlučiteľných tovarov.

Podniky pôsobiace na slovenskom trhu potravín by mali byť pripravené na viac inšpekcií. Niektorí štátni predstavitelia vyjadrili svoj úmysel bližšie sa zamerať na potraviny v celom reťazci od výroby, cez spracovanie, prepravu, skladovanie, prebaľovanie, distribúciu až po predaj. Zdá sa, že aj kontroly kvality a zoznamu zloženia potravín sa stanú rutinou.

Záver

Hoci slovenské potravinové právo do značnej miery sleduje európsku legislatívu, niektoré lokálne špecifiká musia byť brané do úvahy pri podnikaní v tejto oblasti. Najmä nemožno opomenúť entuziazmus orgánov dohľadu uskutočňovať kontroly a zvýšené sadzby pokút. Preto by sa každá spoločnosť, ktorá pôsobí alebo plánuje pôsobiť na slovenskom potravinovom trhu, mala postarať o to, aby konala v súlade so slovenským potravinovým právom a mala by byť pripravená kedykoľvek otvoriť svoje dvere kontrolórom.

Spoločnosti pôsobiace na slovenskom potravinovom trhu by mali byť pripravené kedykoľvek otvoriť svoje dvere kontrolórom.